Nie je nič smutnejšie, ako mladý pesimista

13. prosince 2011 v 21:46 | Introvert |  Denníkove zápisky
Otrávim vás ďalším nepríjemným článkom.

Sužuje ma pocit nešťastia a zúfalstvá. Je ťažké písať, keď mi vo výhľade bránia kvapky sĺz, a preto píšem teraz hneď, kým som ešte len na začiatku.
Nemám rada tieto dni. Počasie je stále rovnaké. O ničom. Žiadna radosť zo slnka či snehu. Som mrzutá, nahnevaná na všetkých, všetko. Som nahnevaná na celý svet. Mama sa čuduje, kde sa tá zlosť vo mne berie. V takom malom stvorení.

Nemám rada, keď ma niekto prekrikuje, skáče mi do rečí hlúposťami, spieva si, keď rozprávam. Je to drzosť a hrubosť. Hlavne, keď ten človek si vynucuje vašu pozornosť. Po takýchto zážitkoch nemám chuť nikoho počúvať ani niekomu niečo rozprávať. Prečo neviem byť taká sebecká, ako ostatní?

Je to naozaj ťažké. Sužuje ma to. Mám celý deň hlavu plnú a zároveň prázdnu. Chce sa mi plakať z toľkej negativity. Človek by si myslel, že keď má všetko super, tak bude šťastný. Ale sme tvory nespokojné, stále nám bude niečo chýbať. V mojom prípade je to pozitívum. Občas mám pocit, že môj rozum je čierny z toľkého pesimizmu.



Najmenej mám toho, čo potrebujem. To je moja slabosť. Som príliš zaľúbená na to, aby som bola silná a zvládala to. Nedokážem prestať myslieť na lásku- je vo mne. Pohltila ma. Ale láska je bolesť.

Ukazujú sa pravé tváre. Kto je pokrytec, kto je priateľ. Všetci zlyhali. Česť výnimkám. Trpím podvýživou, ale bojím sa ísť za mamou. Ona to tuší. Cítim sa hladná, ale nemám čas ani na jedlo. Je to so mnou normálne? Stres.

Je mi jedno, ak toto nedáva zmysel, ale musela som sa z toho vypísať. Mám pocit, že ma už nikto nevníma. Ako keby som kričala do vody. Okolo mňa len prázdne bubliny a všetci naokolo do nich pichajú svojimi otrasnými nechtami. Život už nie je tým, čo býval. Sláva tým, čo si ho vedia užiť v bare každý víkend a potom ani nevedia, čo sa stalo. Grcám na vás. To nie je život, tomu sa hovorí prežívanie v liehu. Alkoholizmus vás dostihne. A pečeň zlyháva.

Au revoir !!!!

P.S.: Asi by sa blog mal volať www.maly-pesimista.blog.cz
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Kačka Rek. Kačka Rek. | Web | 14. prosince 2011 v 1:26 | Reagovat

Bohužel tyto časy znám velice dobře a pokud ti to pomůže, tak po celých 17 let jsem se jen trápila vším třeba, že nemám kluka, špatná škola, rodiče křičí + špatné počasí tomu dodalo korunu a já byla psychicky totálně na dně, ale po nějaké době, kdy jsem si psala s ostatními, tak mi to pomáhalo. Neříkám, že hned po jednom dopise se budeš cítit líp, ale máš to s kým sdílet, proto se neboj na mne neobrátit :-)

2 Lu Lu | Web | 14. prosince 2011 v 14:27 | Reagovat

Ako by si hovorila za mňa. V mojom prípade tiež už príliš často myslím negatívne, a všetko beriem ako veľkú vedu, velké problémy...Všetko mi lezie na nervvy, na nič nemám chuť. Žijem zo dňa na deň. Žijem?...skôr len preživam.

3 [ Bloody // BiBi ] [ Bloody // BiBi ] | Web | 17. prosince 2011 v 12:59 | Reagovat

Znám ty pocity.. Znám je až moc dobře, to že se řiká "hudba je lék" je nejspíše pravda, já vždy zapnu Nirvanu nasadim boty a jdu si zaběhat do lesa.. Nebo se z toho zkusím vypsat.. Achjo, proč je život tak těžký... Ale asi bez tohohle by to nebyl ten pravý "život"..

4 michelle. michelle. | Web | 17. prosince 2011 v 16:47 | Reagovat

děkuju))

5 [ Bloody // BiBi ] [ Bloody // BiBi ] | Web | 19. prosince 2011 v 20:56 | Reagovat

Z mých vlastních zkušeností musím říct, že barva očí o člověku prozradí lecos. Dřív jsem tomu také nevěřila, ale s léty přibívají zkušenosti a noví lidé :)

6 Tinka Tinka | Web | 21. prosince 2011 v 22:09 | Reagovat

keby som si tento článok prečítala o pár dní skôr..Môj komentár by znel asi takto: Spamätaj sa, si príliš mladá nato, aby si sa takto trápila kvôli veciam, ktoré ťa nemajú čo trápiť. Mysli pozitívne.
Ale čítam to teraz, a chcem ti povedať, že cítim, ako keby si mi čítala myšlienky. Ako keby som počula moje vnútro kričať: Heeej dievča, nekradni mi myšlienky. Cítiš sa taká plná pocitov, že to musíš dať zo seba von ale nevieš ako, pretože zrazu si prázdna. Nevieš čo povedať.
Samozrejme ty to vieš, keď si o tom dokázala napísať.

7 Lukky Lukky | Web | 23. prosince 2011 v 11:29 | Reagovat

Neznášam takéto dni. Dni, kedy sa ti všetko rúca ako domček z kariet. A nič nevyzerá nádejne. Ale vieš prečo sú tu aj takéto dni?
Aby si potom, keď prídu tie krajšie, cítila radosť. Aby si sa z nich dokázala tešiť. :)
Ono to tak v živote chodí... raz je dobre... a potom zase zle... no nikdy nie je rovnako :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama